Zaujíma vás, ako ľudia žili na prelome 19. a 20. storočia? Ako bývali, čo jedli či ako trávili svoje dni? Alebo si chcete urobiť výlet do prírody a niečo zaujímavé sa aj dozvedieť? Navštívte najväčší skanzen na Slovensku – Múzeum slovenskej dediny, Jahodnícke háje pri Martine.
Od chát Woodpark je skanzen vzdialený iba 15 km, v letnej sezóne je otvorený denne a vstupné pre dospelého stojí 3 eurá, deti do 6 rokov majú vstup zadarmo. Možné je kúpiť si aj rodinné vstupné. (Bližšie a aktuálne informácie o otváracích hodinách a výške vstupného nájdete priamo na webe MSD Martin.)
Parkovanie pri múzeum je bezproblémové, už po pár metroch sa dostanete do areálu múzea, ktoré vás prenesie v čase. Na 15,5 ha sa nachádza 143 objektov obytného, hospodárskeho, technického, spoločenského aj sakrálneho charakteru, časť z nich (22) je aj zariadená a môžete do nich vstúpiť. Prehliadka so sprievodcom a jeho výkladom trvá približne 1,5 hodiny, no ak radšej všetko obdivujete na vlastnú päsť, vezmite si tlačený sprievodcovský text a túlajte sa medzi chalúpkami aj celý deň.
Čo nájdete v Múzeu slovenskej dediny?
V areáli sa nachádzajú stavby z regiónov Orava, Turiec, Liptov, Kysuce-Podjavorníky. Asi najvýraznejším objektom v skanzene je rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna – jediný zachovaný drevený kostol v Turci. Zaujímavá je tiež usadlosť z obce Horný Turček, ktorá reprezentuje ľudovú architektúru nemeckého obyvateľstva z kremnickej oblasti. Návštevníci môžu počas hlavnej sezóny navštíviť aj originálnu krčma z Oravskej Polhory.
Oravské usadlosti napríklad zobrazujú hlavné zdroje obživy ľudí v 19. storočí – roľníctvo a dobytkárstvo – chov oviec a rožného dobytka. Rozšírenými doplnkovými zamestnaniami boli plátenníctvo, farbiarstvo, výroba súkna, hrnčiarstvo, pltníctvo, šindliarstvo, drevospracujúce remeslá a obchod s plátnom, drevom, syrom, maslom a bryndzou. Turiec bol zase typický poľnohospodárstvom spojeným s chovom dobytka. Výmera pôdy jednotlivých vlastníkov bola malá, čo ovplyvnilo vznik mnohých neroľníckych zamestnaní a doplnkových zdrojov obživy: ťažba a doprava dreva, olejkárstvo (odtiaľ názov našej chatky Olejkárka :)), šafraníctvo, farbiarstvo, kováčstvo, súkenníctvo, klobučníctvo, garbiarstvo, kožušníctvo a hrnčiarstvo.
Takisto vidíme, aký materiál sa uplatňoval v stavbách na Orave – drevo – bol totiž najdostupnejší. Ešte koncom 19. storočia z neho bolo postavených 80 % domov. V menšej miere sa používal kameň, surová a pálená tehla. Turiec zase z hľadiska tradičnej ľudovej architektúry patril k oblastiam s prevahou zrubových stavieb. Rekonštrukcie objektov v dôsledku početných a opakovaných požiarov a povodní a nová výstavba od konca 18. storočia spôsobili používanie a v konečnom dôsledku prevahu iných stavebných materiálov – kameňa, hliny, surovej a pálenej tehly. K rozšíreniu murovaných stavieb na väčšine územia prispeli aj protipožiarne opatrenia z konca 18. storočia. V menších podhorských obciach západného a severného Turca sa však drevo uplatňovalo ako stavebný materiál ešte aj v druhej polovici 19. storočia.
V ľudovej architektúre sa odrážala aj sociálna štruktúra obyvateľstva, ktorú v hojnom počte tvorili zemania, drobní vlastníci pôdy, sluhovia a nádenníci.
(Informácie sme čerpali z oficiálnej stránky MSD Martin.)
Múzeum často organizuje rôzne podujatia vhodné aj pre deti, návšteva je preto určite skvelým programom pre celú rodinu, pokojne aj s kočíkom. 🙂 Ak sa chcete navnadiť ešte viac, Google Street View ponúka malú prechádzku pomedzi usadlosti.
Prajeme pekný výlet. 🙂
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. This category only includes cookies that ensures basic functionalities and security features of the website. These cookies do not store any personal information.
Any cookies that may not be particularly necessary for the website to function and is used specifically to collect user personal data via analytics, ads, other embedded contents are termed as non-necessary cookies. It is mandatory to procure user consent prior to running these cookies on your website.