Múzeum slovenskej dediny
Zaujíma vás, ako ľudia žili na prelome 19. a 20. storočia? Ako bývali, čo jedli či ako trávili svoje dni? Alebo si chcete urobiť výlet do prírody a niečo zaujímavé sa aj dozvedieť? Navštívte najväčší skanzen na Slovensku – Múzeum slovenskej dediny, Jahodnícke háje pri Martine.
Od chát Woodpark je skanzen vzdialený iba 15 km, v letnej sezóne je otvorený denne a vstupné pre dospelého stojí 3 eurá, deti do 6 rokov majú vstup zadarmo. Možné je kúpiť si aj rodinné vstupné. (Bližšie a aktuálne informácie o otváracích hodinách a výške vstupného nájdete priamo na webe MSD Martin.)
Parkovanie pri múzeum je bezproblémové, už po pár metroch sa dostanete do areálu múzea, ktoré vás prenesie v čase. Na 15,5 ha sa nachádza 143 objektov obytného, hospodárskeho, technického, spoločenského aj sakrálneho charakteru, časť z nich (22) je aj zariadená a môžete do nich vstúpiť. Prehliadka so sprievodcom a jeho výkladom trvá približne 1,5 hodiny, no ak radšej všetko obdivujete na vlastnú päsť, vezmite si tlačený sprievodcovský text a túlajte sa medzi chalúpkami aj celý deň.
Čo nájdete v Múzeu slovenskej dediny?
V areáli sa nachádzajú stavby z regiónov Orava, Turiec, Liptov, Kysuce-Podjavorníky. Asi najvýraznejším objektom v skanzene je rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna – jediný zachovaný drevený kostol v Turci. Zaujímavá je tiež usadlosť z obce Horný Turček, ktorá reprezentuje ľudovú architektúru nemeckého obyvateľstva z kremnickej oblasti. Návštevníci môžu počas hlavnej sezóny navštíviť aj originálnu krčma z Oravskej Polhory.
Oravské usadlosti napríklad zobrazujú hlavné zdroje obživy ľudí v 19. storočí – roľníctvo a dobytkárstvo – chov oviec a rožného dobytka. Rozšírenými doplnkovými zamestnaniami boli plátenníctvo, farbiarstvo, výroba súkna, hrnčiarstvo, pltníctvo, šindliarstvo, drevospracujúce remeslá a obchod s plátnom, drevom, syrom, maslom a bryndzou. Turiec bol zase typický poľnohospodárstvom spojeným s chovom dobytka. Výmera pôdy jednotlivých vlastníkov bola malá, čo ovplyvnilo vznik mnohých neroľníckych zamestnaní a doplnkových zdrojov obživy: ťažba a doprava dreva, olejkárstvo (odtiaľ názov našej chatky Olejkárka :)), šafraníctvo, farbiarstvo, kováčstvo, súkenníctvo, klobučníctvo, garbiarstvo, kožušníctvo a hrnčiarstvo.
Takisto vidíme, aký materiál sa uplatňoval v stavbách na Orave – drevo – bol totiž najdostupnejší. Ešte koncom 19. storočia z neho bolo postavených 80 % domov. V menšej miere sa používal kameň, surová a pálená tehla. Turiec zase z hľadiska tradičnej ľudovej architektúry patril k oblastiam s prevahou zrubových stavieb. Rekonštrukcie objektov v dôsledku početných a opakovaných požiarov a povodní a nová výstavba od konca 18. storočia spôsobili používanie a v konečnom dôsledku prevahu iných stavebných materiálov – kameňa, hliny, surovej a pálenej tehly. K rozšíreniu murovaných stavieb na väčšine územia prispeli aj protipožiarne opatrenia z konca 18. storočia. V menších podhorských obciach západného a severného Turca sa však drevo uplatňovalo ako stavebný materiál ešte aj v druhej polovici 19. storočia.
V ľudovej architektúre sa odrážala aj sociálna štruktúra obyvateľstva, ktorú v hojnom počte tvorili zemania, drobní vlastníci pôdy, sluhovia a nádenníci.
(Informácie sme čerpali z oficiálnej stránky MSD Martin.)
Múzeum často organizuje rôzne podujatia vhodné aj pre deti, návšteva je preto určite skvelým programom pre celú rodinu, pokojne aj s kočíkom. 🙂 Ak sa chcete navnadiť ešte viac, Google Street View ponúka malú prechádzku pomedzi usadlosti.
Prajeme pekný výlet. 🙂
- Nenáročná trasa
- Vhodné pre košíky
- Vhodné pre cyklistov
- Výlet na cca 2 hodiny
